Mnohé reštaurácie už podľa neho upozorňujú na existenčné problémy
súvisiace so zákazom otvárania ich prevádzok v dôsledku epidémie nového
koronavírusu. Stravníci, ktorí bežne chodili do reštaurácií, môžu im aj
dnes aspoň čiastočne pomôcť využitím donášky. Aj po skončení krízy však
budú stravné lístky dôležitým faktorom obnovy reštauračného sektora,
ročne prinesú tisíckam reštaurácií po celom Slovensku takmer 420
miliónov eur tržieb.
Upozornil, že reštauračný sektor bol jeden z prvých, ktorý pocítil tvrdý
dosah krízy spôsobenej obmedzeniami v dôsledku ochorenia novým
koronavírusom. Pomôcť ako tak prečkať krízu môžu aj zamestnanci, ktorí
prechodom na prácu z domu prestali chodiť na obedy do reštaurácií. "Tým,
že sme doma, máme, samozrejme, aj čas si pripraviť obed. Využitím
stravného lístka, či už klasického alebo elektronického, však môžeme
pomôcť reštauráciám v okolí, keďže mnohé v snahe prežiť prešli aj na
rozvoz obedových 'menučiek'," vysvetlil Petrík.
Zdôraznil, že stravné lístky sú pre reštauračný sektor dôležitým zdrojom
stravníkov a tržieb. Ročne prinesú do reštauračného sektora, ako aj
maloobchodu s potravinami, viac ako 820 miliónov eur.
Poznamenal, že podľa reprezentatívneho spotrebiteľského prieskumu
uskutočneného pre AMOBE z februára tohto roku používajú zamestnanci 52 %
príspevku na stravovanie na kúpu obeda v reštaurácii, 48 % na nákup
potravín do domácností.
"Reštaurácie teda momentálne prichádzajú o desiatky miliónov eur
mesačne len z tržieb od stravníkov so stravnými lístkami. Časť z týchto
peňazí im môže priniesť cielené spotrebiteľské rozhodnutie objednať si
za stravný lístok dovoz obeda z obľúbenej reštaurácie," vysvetlil Petrík.
Rovnako dôležité podľa Petríka budú stravné lístky, či už klasické alebo
elektronické, pre tisícky pracovných miest v gastrosektore, aj po
zvládnutí súčasnej krízy a opätovnom návrate zamestnancov k bežnému
pracovnému dňu. „"Sme presvedčení, že stravné lístky výrazne pomôžu
opäť naštartovať gastrosektor a vytvoriť pracovné miesta, ktoré
zanikajú. Vďaka tomu, že sa dajú využiť iba na stravovanie, sú to tržby,
ktoré pôjdu do reštauračného sektora," upozornil Petrík. Zákazníci
prichádzajúci vďaka stravným lístkom tvorili podľa neho totiž počas
obedňajších prestávok aj pred krízou pre mnohé reštaurácie kľúčovú časť
tržieb.
Doplnil, že príspevok na stravovanie umožňuje navyše viaceré inovácie,
ktoré by mohli reštauráciám po odznení dnešnej krízy pomôcť rýchlejšie
sa postaviť na nohy. Štát by mohol v rámci pomoci reštauráciám v období
po kríze zvážiť napríklad plnú elektronizáciu tohto sociálneho benefitu.
Prechod všetkých stravníkov z papierovej na digitálnu formu, aj podľa
skúseností z iných krajín, zachová a zlepší využitie príspevku na
stravovanie.
"Už dnes majú len členovia AMOBE viac ako 297.000 stravníkov s
elektronickými stravnými lístkami z celkového počtu skoro 830.000.
Bezhotovostná platba bude navyše nielen v časoch dozvukov nového
koronavírusu i zo zdravotného hľadiska bezpečnejšia aj pre zamestnancov
reštaurácií," dodal Petrík.